Mandat libello, ut in publicum
proditurus D. Samuelem, Plocensem Praesulem Regnique Poloniae
Procancellarium, primum adeat atque, ut sub eius nomine exire posait, roget.
Mandat libello, ut in publicum
proditurus D. Samuelem, Plocensem Praesulem Regnique Poloniae
Procancellarium, primum adeat atque, ut sub eius nomine exire posait, roget.
His (poss.) 2(+)-Great
Grandchildren: Gunhild (Sigrid Sygryda)
MIEZKODOTTER av VENDEN ; Boleslaw I `the Brave' (King) of POLAND ; Gunhild BURISLAWSDATTER
of The WENDS ; Adelaide (Adelajda) `the White' PIAST of POLAND Piast (Chroscieszko)
(Duke) of POLAND
-->
-->
Słupsk
Duc de Grande-Pologne
En 1279, aprčs le décčs de son oncle, Przemysl hérite de
toute la Grande-Pologne. En février 1281, Henri IV le Juste invite
les ducs Henri III de Głogów, Henri V le Gros et Przemysl II ŕ le
rencontrer. En réalité, il s’agit d’un pičge. Dčs leur arrivée, les ducs sont
arrętés et emprisonnés. Ils ne sont relâchés qu’en échange
d’un hommage de vassalité. En outre, Przemysl II est forcé de
donner au duc de Wrocław la région de Wieluń.
Ŕ Kępno, le 15 février 1282, Przemysl conclut un accord
avec Mestwin II, en vertu duquel la Poméranie de Gdańsk doit lui revenir
aprčs le décčs de Mestwin.
Le 14 décembre 1283, ŕ Poznań, Lutgarde est
assassinée sur ordre de son mari, ce qui ternit la réputation du duc de
Grande-Pologne. En 1285, il écrase une révolte d’une partie
des nobles de son duché qui voulaient se rapprocher de la Silésie.
La męme année, il épouse Ryksa, la fille de Valdemar Ier de Sučde, qui
lui donne une fille, Élizabeth Ryksa, qui deviendra l’épouse
de Venceslas II, ensuite de Rodolphe de Habsbourg. Le 23
novembre 1287, ŕ Słupsk, Przemysł II et Mestwin II
concluent une alliance avec Bogusław IV de Poméranie
occidentale contre le Brandebourg et mettent sur pied un plan pour
reprendre la Poméranie de Gdańsk au duc Wisław II de Rügen.
Les relations de Przemysl II avec Henri IV le Juste se réchauffent et ce
dernier lui rend la région de Wieluń.
Jawor
Bolko II le Petit (en polonais Bolko II Mały), connu aussi
sous le nom de Bolko II de Świdnica (Bolko II Świdnicki), de la dynastiedes Piasts, est né entre 1309 et 1312, et décédé le 28 juillet 1368.
Il rčgne sur le duché de Świdnica (ŕ partir de 1326), sur le duché de Jawor (ŕ partir de 1346), sur la moitié du duché de Brzeg et d’Oława (ŕ partir de 1358), sur le duché de Siewierz (ŕ partir de 1359), sur la moitié du duché de Głogów et Ścinawa (ŕ partir de1361), sur la Lusace (ŕ partir de 1364). Il est le dernier duc Piast de Silésie ŕ avoir été
indépendant.
Wrocław
La ville fut fondée au xe sičcle et connue sous son ancien nom polonais Wrocisław (qui peut se
traduire par « reviendra couvert de gloire ») noté en latin Vratislavia. La ville était
administrée par la dynastie Piast mais n'était pas considérée aussi importante
économiquement que Liegnitz (Legnica) ou Brieg (Brzeg) qui étaient les centres administratifs de la Silésie avant le xve sičcle. Breslau suivit le
sort de la région qui passa de la Pologne ŕ la couronne
deBohęme (dans le Saint-Empire romain germanique) en 1335, puis
avec elle en 1526 ŕ l'Autriche. Conquise par
la Prusse par
le traité de Teschen, confirmé par ceux de Breslau (1742) et d'Aix-la-Chapelle(1748)
pendant la guerre de Succession d'Autriche, la Silésie fut le théâtre de la guerre de Sept Ans et resta
au traité d'Hubertsbourg(1763)
ŕ la Prusse qui la recolonisa en approfondissant la germanisation, déjŕ
avancée, des campagnes alors que les villes l'avaient été depuis le Moyen Âge. Comme le reste de la
Prusse, Breslau fit partie de l'Empire allemand formé en 1871.
Gliwice
C'est en 1276 que
le nom de Gliwice est mentionné pour la premičre fois, appartenant ŕ la dynastie Piast durant
le Moyen Âge.
Elle a été possédée ensuite par la Bohęme en 1335, puis par les Habsbourgs en 1526. Il reste de ces différentes époque le château construit au xive sičcle
En raison des vastes dépenses provoquées par la monarchie
de Habsburg durant
les guerres du xvie sičcle contre l'empire
ottoman, Gliwice a été louée ŕ Friedrich Zettritz pour la
modique somme de 14 000 talers. Bien que le bail ait été d'une durée de 18 ans, il a été
renouvelé en 1580 de
10 années et en 1589 de 18 années.
Żywiec was first
documented in the 14th century, following the construction of the Old Castle
in the mid-14th century. The castle has undergone several restorations and
boasts a number of styles of architecture and decoration, including Gothic, Renaissance and Baroque. Żywiec's Old Castle
is encompassed by a 260,000 square metre landscape park, which was
established initially in the 17th century.[1]
From 1315 the town belonged to the Duchy of Oświęcim, held
by the Upper Silesian dukes of Teschen and finally purchased to the Polish Crown in 1457. In 1624
it was acquired by Constance of Austria, queen consort of the Polish king Sigismund III Vasa. During
the Deluge,
Żywiec was plundered and destroyed by Swedish troops in 1656. From 1672 it was a possession the Polish
cancellor (Kanclerz) Jan Wielopolski.
Wieś
od początku swego istnienia wchodziła w skład księstwa
oświęcimskiego. W 1278 r. wymieniona jest jako „Ossech”. W 1317 r.
książę oświęcimski Władysław nadał
przywilej na sołectwo w Osieku swojemu „słudze”. Około
połowy XV w. wieś wchodziła w skład królewszczyzny po
sprzedaży przez księcia Jana Scholastyka księstwa
oświęcimskiego królowi Polski Kazimierzowi Jagiellończykowi. Z
końcem XV w. oddana pod zastaw bogatemu mieszczaninowi krakowskiemu
Jerzemu Orienthowi za pożyczone przez króla sumy. Ten następnie
odstąpił ją podskarbiemu koronnemu Jakubowi
Dębińskiemu.
Regiony historyczne
położone w granicach województwa
Większość ziem wchodzących w skład
obecnego województwa śląskiego przez dłuższy lub krótszy
czas wchodziła w skład piastowskich księstw
śląskich. Jeśli za granice regionów historycznych
przyjąć granice dzielnic wydzielonych w 1138 roku na skutek
rozbicia dzielnicowego, wówczas znaczną część obecnego
województwa śląskiego należy zaliczyć do Małopolski,
w tym stolicę województwa, Katowice. Wraz z przekazaniem w 1179 roku przez Kazimierza II
Sprawiedliwego kasztelanii bytomskiej i oświęcimskiej
(obejmujących Bytom, Mikołów, Siewierz, Pszczynę iŻywiec) Mieszkowi I Plątonogiemu historyczna granica
między Śląskiem a Małopolską przesunęła
się na wschód, sięgając poza obszar obecnego województwa
śląskiego. Również północna część obecnego
województwa śląskiego z Częstochową w latach 1370-1391 należała do
Władysława Opolczyka. W latach 1443-1494 niektóre księstwa
śląskie (siewierskie, oświęcimskie i zatorskie) ponownie
znalazły się w granicach Polski. Położenie wielu
miejscowości uważa się za graniczne regionów, np. Bielsko-Biała, które
powstało z Bielska, leżącego w dawnym księstwie
cieszyńskim, i Białej, leżącej w dawnym księstwie
oświęcimskim. Również obecne obszary głównych miast
Zagłębia Dąbrowskiego, często przeciwstawianego
historycznemu Górnemu Śląskowi, leżą częściowo
(Sosnowiec, Będzin, Dąbrowa Górnicza) lub w
całości (Czeladź,Wojkowice) na terytorium dawnego księstwa siewierskiego.
W Żywcu mieszkał Jan Wanc wroku 1381, jak budował organy.Możliwe jest że nazwisko wanc jest to samo jak wąż .Kto może to wiedzieć ?
Czech: from a pet form of the personal
name Václav, Old
Czech Vęceslav (cognate with Polish Więcesław, Latinized as Wenceslas).
It is composed of the Old Slavic
elements viece ‘greater’
+ slav ‘glory’.
It was borne by a 10th-century duke of Bohemia who fought against a
revival of paganism in his territory,
and after his death became patron
saint of Bohemia.
Počiatky rodu sa
podľa poľskej národnej legendy datujú okolo roku 960 po Kr. kedy bol Skubek
povýšený medzi družiníkov kniežaťaZiemomysla . Od tej doby sa uvádzal ako rod Wężyk , ktorý
mal svoje rodové sídlo Wola Wężykowa. Rozrastaním rodu sa vytvorili
nové vetvy , Kostrowicky, Osinsky, Vestersky, Borkovsky, Goriansky, Podolsky
... Rod sa veľmi rýchlo rozrástol. Smonk v podobe hada, ktorého Skubek
podľa legendy zabil, sa stal rodovým symbolom a neskôr erbom. Na rozdiel
od Germánskej či tzv. západoeurópskej tradície , kde erb mohol mať
v rode každý z bratov iný, mali Poliaci až do konca 15 storočia erb
rodový, ktorý vyjadroval pokrvnú príbuznosť tak ako v škótsku , či
keltskom Írsku. Rod už začiatkom 15 storočia mal priezvisko
vyprofilovane a už aj historicky zaznamenane…
Pôvod mena Venžík je evidentne
preukázaný z poľštiny - litovčiny. Jedná sa o fonetický prepis
čítaného slova Wężyk - tak, ako ho počujú tí, čo
nepoznajú správnu výslovnosť (tj. cudzinci,). (pozn.: a = „on" , e
= „oen"- číta sa veľmi krátko „o" sa hltá, y po ž sa
číta mäkko a stredne dlho), Podľa mena Wąż - Had ,
číta sa Vonž , Wężyk - z hada, patriaci hadovi , číta sa
Venžík , - patronim pri tvorbe sufixu v priezviskách v Poľštine. V
Poľštine je jeden had - Wąż a (dva) hadi už sú Węży.
Asi hovorovým spôsobom vzniklo množné číslo Wężyki . Z toho
spätne pre jednotné číslo vzniklo pomenovanie Venžík - Wężyk .
Obdobne aj v Slovenčine sú koncovkou -ík, -ník, tvorení slová les -
lesník a pod. Preto neskôr nebolo možné ako u iných poľských rodov k
nemu priradiť cudzích, bez pokrvnej príbuznosti, len podľa
podobnosti mena, lebo ich meno už bolo evidentne vytvorene v dávnej dobe a je
nezameniteľné, takže iné sa na neho ani nepodobalo. Wężyki sú
teda všetci príbuzní a potomkovia Skubeka.
Venžíci obsadzovali najvyššie
funkcie ako Vojvoda Vielopolski, Vojvoda Koniecpolski, Vojvoda Belsky, Zemský
sudca, Veliteľ vojsk, Hlavný lovčí a pod. Pôsobili aj ako
starostovia a kasteláni miest Vschov, Miechov, Krakov a i. Rodu patrili i
hradné sídla Kowale, Drahimia, Kornik a iné… Potomkovia z vetiev Kostrowicky
a Sulkovsky sa stali Veľkými Kniežatami Litvy a Ambrozievic zasa
Malopoľské a České Knieža a Český princ. Družiníci Goriansky,
z kráľovskej družiny doprevádzajúcej princeznú Annu, ktorá sa mala
vydať za Uhorského kráľa Ladislava I- Svätého, sa stali významným
magnátskym rodom Uhorska. Títo vládli ako Báni v Slavónii, Sriemsku a
Mačve. Z oboch vzniknutých vetiev Gorianskych sa príslušníci rodu
striedali Uhorskými palatínmi, kde vykonávali faktickú vládu v mene
Kráľa nad Uhorskom viac ako 100 rokov. Ich hlavné sídla boli Devín,
Budín a Siklos. Patrila im aj Liptovská župa, Uhrovec a Presburg
(Bratislava). Medzi významné cirkevné osobnosti patril aj Jan Venžík, ktorý
sa stal Arcibiskupom Hniezdenským a Prímasom Poľským, ktorý po smrti
kráľa Vladislava vládol pod interegnum ako de jure Vice Rex , až do
zvolenia nového Kráľa.. Týmto rod dostal výsadu korunovať
kráľov Poľska, čo sa aj niekoľko krát stalo a obdržal i
iné významné výsady. Ako prímas poľský mal aj svetskú hodnosť
kniežat rímskonemeckej ríše. Z rodu bolo viac biskupov-kniežat a kňazov.
No nielen Duchom, ale hlavne mečom vládli Venžíci. Iný Ján Venžík udelil
ako vojvoda podolský zdrvujúcu porážku Tatárom . Ako dôkaz ich
statočnosti svedčí fakt, že piati príslušníci rodu obdržali
najvyššie vojenské vyznamenanie Order Virtutti Militery. Toto vyznamenanie je
považované za jedno z troch najhonosnejších vojenských radov na svete, spolu
s Victoria Cross a Cross of Glory . Iný boli držiteľmi Radu Bieleho
orla, či Radu Sv. Juraja. Venžíci ako významní velitelia vojsk sa
presadzovali aj mimo Poľsko a Litvu. O príslušníkoch rodu sú v
Poľsku viaceré národné legendy opisujúce ich hrdinské činy. V
Česku bol Vladika Jiřík kapitánom Naměšti nad Oslavou, Jan
Dionísius hajtmanom Letovíc, Jaroš zasa rakúskeho Hardegu. Patrili medzi ochrancov
povestnej kralickej biblie, ktorá aj vďaka nim sa zachovala dodnes.
Na území dnešného Slovenska sa
uvádzajú už od roku 1540. Stanislav Venžík si okolo roku 1590 zobral za
manželku baronesu Alžbetu Pograny, dcéru Baróna Benedikta Pograny de
Nemes Kürt. Zúčastňoval sa bojov proti Turkom. Pograny bol vlastníkom
a kapitánom hradu Vigľaš a významný proti Turecký bojovník v hodnosti
Zadunajského generála . Svoje dcéry vydal za najstatočnejších
veliteľov svojho vojska, Stanislausa Venchika a Ladislausa Zay de Cömör.
Stanislav Venžík neskôr padol v boji proti Turkom okolo roku 1595 v bitke o
Nové Zámky. Nakoľko sa sobášom s baronesou Alžbetou Pograny stal
zároveň švagrom baróna Ladislava Zay, jeho potomkov uchýlili Zayovci k
sebe na hrad Uhrovec, ktorý im už v tej dobe patril (Týmto sobášom sa
opäť pokrvne stretajú s vetvou z Gorian). No viac ako o siroty, sa Zay
zaujímal hlavne o ich majetky najmä v Nemes Kürth (Zemianske sady), hrad
Vígľaš a kaštieľ Jaslovské Bohunice, v ktorých mali ako
spoluvlastníci významný podiel. Akým spôsobom ich Zayovci pripravili o
majetok nie je celkom známe. Pravdepodobne ešte ako majetok sirôt previedli
pod svoju správu. Od tej doby ďalší Venžíci pôsobili v službách
Zayovcov. Tu zastávali významné hospodárske funkcie. V roku 1659 im panovník
obnovil šľachtický stav pre Uhorsko a celú Sv. Ríšu Rímsku , opäť
za zásluhy v boji proti Turkom. V roku 1675 sú uvádzní v súpise šľachty
Bratislavskej stolice. No ako málo majetný rod sa nepresadili v žiadnych
významných funkciách. Výnimkou je Gašpar Venchik , ktorý pôsobil okolo roku
1845 ako prísažný prísediaci Prešporskej stolice.
Sobášmi je rod pokrvne
spriaznený s uhorskými rodmi Zay de Cömör, Balassa de Gyarmat, Pograniy de
Nemes Kurt, Kohary de Czabrak, Kálnoky de Kövöszpatak, Dobsa , Pongracz,
Vanko, Trebichavský, Babindali, Tököly, Schura, Kozič, Mlynár, Kušnier.
Po roku 1804 odišli z Uhrovca a
usadili sa v Trnave a jej okolí. Tu žijú Venžíci dodnes. Ján Wenžik bol aj
príslušníkom delostreleckej brigády v Trenčíne, ktorá zohrala významnú
úlohu pri vzniku samostatného Česko-Slovenska po skončení prvej
svetovej vojny.
Z iných krajín kde pôsobili
Venžíci je treba pripomenúť významného francúzskeho poeta Guilieme
Venzik Kostrowicky - Apolinaire, ktorý bol zároveň aj vnukom Napoleona
I. Taktiež českého učenca a zakladateľa reálneho českého
školstva Jozefa Wenzika (Wenziga) , ktorý bol aj učiteľom Žofie
Chotkovej, manželky následníka Rakúsko-Uhorského trónu, ktorých zavraždili v
Sarajeve. Jeho najznámejšími sú libretá k k Smetanovým opetám Libuša, Dalibor
a iné. Po Jozefovi Wenzigovi je v centre Prahy pomenovaná ulica. V
súčasnosti na internete je možno nájsť Venžíkov po celom svete.
Pôsobia od výpočtového strediska NASA, cez ekológov v Amazonskom
pralese, či ako lekári v Egipte, alebo riadia obchodný koncern v
Holandsku či lodenice v Rusku. Aj Venžíkov ako športovcov v
medzinárodných súťažiach možno nájsť, či študentov univerzít
...
